Consciousness of object
Mathereal
Assistive Technology
Dysortografia, Dyslexia
︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎
Jak Užovič (*1996, Nitra) študoval bakalársky stupeň v ateliéri S.O.S. na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V súčasnosti študuje druhý ročník magisterského stupňa v Ateliéri intermédií na VŠVU v Bratislave. Vystavoval na skupinových výstavách v Modre: Sirotinec, Piešťanskej Arte: Otvorenosť, a v Bratislave: (Transformácia biotopu 2, T3,) (Moje telo je záznamom nezabúdania) (Pistoriho Palác), Mathereal (Beastro), v Bytči (festival Hviezdne Noci). Počas posledných rokov sa venuje modelingu, vďaka čomu žil nejakú dobu v Paríži, Japonsku a Kórei, v ktorých čerpal inšpiráciu a podnety. Zúčastnil sa prehliadok s divadelným charakterom ako Virginia Woolf’s Orlando, od umelkyne Rei Kawakubo.
Vo svojej umeleckej tvorbe inklinuje primárne k performancii. Pracuje s intermediálnymi presahmi sochárstva, objektových inštalácií, performačných, hudobných a zvukových prvkov, pričom sa snaží vytvárať určitý vzťah medzi performerom, ním samotným, a objektom. Samotný inštalačný prvok, objekt je zároveň médiom, sprostredkovateľom výpovede, ktorý je i súčasťou scénického či inštalačného priestoru.
jakubuzovic@gmail.com
Vo svojej umeleckej tvorbe inklinuje primárne k performancii. Pracuje s intermediálnymi presahmi sochárstva, objektových inštalácií, performačných, hudobných a zvukových prvkov, pričom sa snaží vytvárať určitý vzťah medzi performerom, ním samotným, a objektom. Samotný inštalačný prvok, objekt je zároveň médiom, sprostredkovateľom výpovede, ktorý je i súčasťou scénického či inštalačného priestoru.
jakubuzovic@gmail.com
instagram jakub_Uzovic
Consciousness of object
︎
︎
This work explores the concept of existence in inanimate objects.
The author reflects his existence, putting emotions and ideas regarding his being into his work. As such it becomes a mirage of his presence, control over which has been knowingly surrendered. The search for means of dissociation takes place on different levels, exploring different sets of tools.
In line with this premise, the author gravitates towards aviation themed elements as a representation of his motivation.
These convey the essence of freedom, defining the works liberating presence, while also introducing an element of conflict arising from the author's personal history in the context of aviation.
The heart of the work, a Striling engine, represents an animated medium communicating emotion through movement and sound. It is via these means the existential questions as well as questions of freedom and relationship to mechanistic being and work itself are conveyed.
Where am I as a creator?
Is the process of creation and the relationship with objects sincere?
Are these a mere fabrication of the ethical society?
If we were to look at the elementary relations we have with technology around us, are these different?
What provokes the impression of the endless sleeplessness over the struggles of a machine, towards which we attribute human emotions?
Similarly, if an object, a sculpture, a machine imitates a human, does it develop a soul?
Where do we find the threshold, the border we draw in this paralel?
Can a machine make a choice if given an option to choose? What is my influence over this choice?
Jakub Užovič Vedomia objektov, 2021 záznam z performance Práca rozvíja myšlienku onoho bytia a existencie neživotných vecí.
Tieto pocity a presvedčenia premieta do diela, ktoré sa preňho stáva bytím, nad ktorým nechce mať kontrolu. Autor v rámci projektu skúma rôzne hladiny a prvky, ktorými by sa vedel od vytváraného diela čo najviac oddeliť. Na základe tejto premisy si volí rôzne letecké atribúty. Práve tie vnášajú do bytia charakter slobody a neviazanosti.
Zároveň sa stávajú aj prostriedkom plným rozporov, ktoré vyplývajú z leteckej tradície okolo autorovej osoby. Srdcom a živým komunikačným prostriedkom diela bude sterlingov motorček, pri ktorom dochádza k emočnej komunikácii vďaka jeho pohybu a zvuku. Prostredníctvom týchto prvkov sa uberajú otázky existencie, ako aj slobody vo vzťahu k mechanickému bytiu a dielu ako takému.
“Kde som ako tvorca?!
Sú tvorba a vzťah k veciam úprimné? Alebo je to len fabulácia etickej spoločnosti? Pokiaľ sa pozrieme na naše elementárne vzťahy s technológiou, ktorá nás obklopuje, sú tieto vzťahy iné?
Čo v nás prebúdza dojem večného bdenia nad útrapami stroja, ktorému prejavujme ľudské city? A podobne, pokiaľ je objekt socha, stroj a imituje ľudské, vytvára si dušu? Kde je naša pomyselná hranica, ktorú vytvárame v tejto paralele? Pokiaľ dávam stroju možnosť výberu, je schopný si vybrať? Keď ho sám ovplyvňujem? Sloboda, ktorá sa nám javí a ktorú nepoznáme môže byt rozdielna. Pokiaľ však začneme byť otrokom svojich vlastných právd stávame sa slobodní?
