Sme spoločnosť, konáme v rámci spoločnosti, ktorá nás determinuje
v štruktúrach a v spôsoboch učenia, do ktorého sa každý integrujeme.
Akonáhle vstúpime do týchto štruktúr, vystúpime zo svojich detských snov. Prichádzame do bodu neustáleho skresľovania samých seba. V tom búrlivom mori spíme. Upíname sa k znakom imitujúcim status, značkám meniacim našu identitu. Tie sa deformujú a menia. Sú sypké. Sú premenlivé v čase a delia nás do skupín.
Vzniká akýsi náboženský kult, umenie nie je výnimkou.
Kruh sa uzatvára pokušením stať sa originálnym tvorcom, autorom.
Produkovať, udávať smer, pritom nachádzame pocit kontroly.
V snahe stať sa inými sa stávame uniformnými.
