CONSCIOUSNESS OF OBJECT
MATHEREAL
SHALLOV. x JAK UŽOVIČ “REFRAIN”
HRANICE//CARRYING BOUNDARIES
ASSISTIVE TECHNOLO
WHO AM I
SUPPORT
︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎
︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎︎
Hranice//
Carrying boundaries
SHALLOV. “REFRAIN”
EN : The idea of owning one's own body and mind is an unnatural way of looking at ourselves imposed by the dominant paradigm. It's a blind ideology - the view of a body as a machine or a commodity is incomplete and represents a materialistic utopia which is being systematically internalized. We're not a community that acts right or wrong, our intentions are determined by an ideology which pretends not to exist - our relations are relations of masters and slaves, of domination and exploitation. We are a society bound by these features and even though we refuse to admit it, the world presented to us is only a legend we're striving to keep alive at all costs while believing that there is no alternative. Our quality doesn't stem magically from the inside, on the contrary it's determined by conditions within which we interpret it via collectively shared fictions. We don't get to know our consciousness through ourselves but we recognize it through others as they create and form us.
SK : Myšlienka vlastnenia vlastného tela je chybný spôsob nazerania na seba. Je to slepá ideológia – Pohľad na telo ako na stroj alebo tovar je neúplný a predstavuje utópiu, ktorá sa spoločnosti normalizuje. Musíme sa neustále snažiť prekonať rozdiely, ktoré nám boli v spoločnosti vnútené, ale zároveň hľadáme tieto rozdiely v druhých . Nie sme spoločenstvom, ktoré koná správne – naše vzťahy sú vzťahmi pánov a otrokov a naše úmysly nie sú vždy dobré. Sme spoločnosť zviazaná týmito zvykmi, ktoré sme si sami vytvorili, a hoci si to odmietame priznať, svet, ktorý je nám prezentovaný, je len legendou ktorú sa snažíme obnoviť. No svoje vedomie nepoznáme cez seba ale spoznávame cez iných, pretože nás tvoria a formujú.
SK : Myšlienka vlastnenia vlastného tela je chybný spôsob nazerania na seba. Je to slepá ideológia – Pohľad na telo ako na stroj alebo tovar je neúplný a predstavuje utópiu, ktorá sa spoločnosti normalizuje. Musíme sa neustále snažiť prekonať rozdiely, ktoré nám boli v spoločnosti vnútené, ale zároveň hľadáme tieto rozdiely v druhých . Nie sme spoločenstvom, ktoré koná správne – naše vzťahy sú vzťahmi pánov a otrokov a naše úmysly nie sú vždy dobré. Sme spoločnosť zviazaná týmito zvykmi, ktoré sme si sami vytvorili, a hoci si to odmietame priznať, svet, ktorý je nám prezentovaný, je len legendou ktorú sa snažíme obnoviť. No svoje vedomie nepoznáme cez seba ale spoznávame cez iných, pretože nás tvoria a formujú.
